Niektorí ho vnímajú ako dizajnérsky skvost záhradnej architektúry, iní v ňom vidia ekosystém, ktorý tvorí vyváženú súčasť záhrady. Poradíme vám, ako na to.
Niektorí ho vnímajú ako dizajnérsky skvost záhradnej architektúry, iní v ňom vidia ekosystém, ktorý tvorí vyváženú súčasť záhrady. Žiadne jazierko sa však bez vodného toku neobjaví na pozemku náhodou. S trochou plánovania a zručnosti sa voda môže usídliť pri našich príbytkoch natrvalo. Poradíme vám, ako na to.
Podobne ako dobre vybudovaná skalka, ani jazierko s otvoreným ekosystémom nevyžaduje príliš mnoho úsilia pri údržbe. Rovnováha rastlín a živočíchov sa postará o to, aby človek nemusel zasahovať. Rastliny, ktoré pokryjú časť hladiny spomalia rozmnožovanie rias a odparovanie vody. Výsadba sa postará o odčerpávanie živín z vody a poskytne úkryty drobným živočíchom. Vážky a žaby utlmia populáciu hmyzu a na svoje si prídu aj vodné bezstavovce. Objem vody sa bude vždy obnovovať pri zrážkach a ani snehová pokrývka a ľad pri dostatočnej hĺbke jazierka neutlmia jeho život.
Na to, aby však vznikla rovnováha potrebuje novovybudované jazierko čas. Preto nie je nikdy neskoro pustiť sa do jeho založenia. Aj keď sa väčšina rastlín vysádza na jeho dno v jarných a letných mesiacoch, jesenné budovanie pomôže získať náskok pri osídľovaní vodnej plochy.
Kam s ním?
Aj keď jazierko zväčša kopíruje terén do ktorého je zapustené, voľba správneho miesta je rozhodujúca. Ideálne je osadenie do východného či juhovýchodného svahu, ktorý zabraňuje letnému prehrievaniu vody a striedaním slnečnej a tienistej časti dňa reguluje populáciu rias. Výhodné je, ak je vodná plocha mimo dosahu stromov, aby padajúce lístie nekončilo na vodnej hladine.
Vodné rastliny majú rôznu výšku a rôzne nároky na hĺbku výsadby. Preto je vhodné urobiť si ešte pred návrhom jasno v tom, z akých rastlín bude výsadba pozostávať. Hotové jazierko nie je možné prispôsobovať meniacim sa potrebám a nikto nechce zažiť sklamanie, ak mu výhľad na vodnú hladinu zatienia vysoké rastliny iba preto, že ich nebolo možné kvôli nevhodnej hĺbke zasadiť do inej časti jazierka. Dôkladný plán je nevyhnutnosťou.
Dno pozostáva z kaskád rôznej hĺbky, ktoré sú oporou pre výsadbu rastlín. Vznikajú tak zóny pre rôzne formy života. Najhlbšia časť by mala siahať pod nezámrznú hĺbku terénu. To zabráni vymŕzaniu niektorých druhov rastlín a umožní živočíchom prečkať do jari.
Íl, fólia, alebo betón?
Narozdiel od plastových vaničiek ktoré ponúkajú záhradné centrá, íl, fólia a betón umožňujú prispôsobiť si tvar a členenie jazierka podľa vlastných predstáv.
Vrstva ílu hrubá niekoľko desiatok centimetrov chránená nánosom piesku dokáže zabrániť vode, aby sa z vytvorenej nádrže vytrácala. Ak máte v blízkosti prírodný zdroj tohto materiálu a nelení sa vám zapotiť sa, je to najprirodzenejšie, čo môžete použiť.
Betón s prísadami, ktoré zaistia jeho mrazuvzdornosť môže poslúžiť pri budovaní jazierka v členitom teréne, kde je potrebné zaistiť, aby steny odolali vysokému tlaku vody v novovytvorenej nádrži. S pigmentami a vhodnou povrchovou úpravou môže pôsobiť prirodzene. Bez skúsenosti a dôkladnej prípravy to však nepôjde.
Najjednoduchšou cestou k budovaniu jazierka je použitie fólie. Používajú sa rôzne materiály – PVC, polyetylén či rôzne druhy syntetických kaučukov, ktorých hrúbky, životnosť a možnosti spájania sa líšia. Ich vhodnosť závisí na samotnom projekte. Kým pri jazierku pravidelného tvaru možno použiť jediný kus fólie ktorého hrúbka sa odvíja od celkovej plochy a hĺbky, pri členitom tvare sa zváraniu a lepeniu z pásov nevyhnete.
Výkop rozhodne o všetkom
Všetko začína vytýčením okrajov jazierka a výkopom do hĺbky prvej kaskády. Tá sa zakladá v hĺbke 30 centimetrov a poskytne útočisko pálkam, puškvorcu, prasličkám a ostatným rastlinám bahna a plytčín, ktorým neprekáža kolísanie výšky vodnej hladiny. Nasledujú výkopy ďalších kaskád, ktoré prehlbujú nádrž tak, aby vznikli zóny s väčšími hĺbkami, ktoré možno využiť pre výsadbu rôznych kultivarov lekna. Tie najhlbšie by mali siahať pod nezámrznú hĺbku terénu. Iba tak zaistia prezimovanie živočíchov pod hrubou vrstvou ľadu.
Ďalšou je fáza formovania. Tá by mala pamätať nielen na živočíchy, ktoré vyhľadávajú plytčiny, ale aj na obdobia s prebytkom zrážok. Bažiny majú hĺbku približne 10 centimetrov a sú vyhľadávanie nielen živočíchmi, ale aj rastlinami rastúcimi v pôde, ktoré vyžadujú neustály kontakt s vodou.
Aby sa jazierko nevylialo, pripraviť treba odtokový systém pre prebytočnú vodu a nie je na škodu, ak si pripravíte vstupnú cestu do vody, pre údržbu dna. Terén treba vyhladiť, zasypať priehlbiny a dotvarovať.
Fóliu treba ochrániť
Sformovaný výkop treba zbaviť všetkých skál, ktoré by mohli spôsobiť prepichnutie fólie. Pomôže rozbahnenie a ich vyzbieranie, aby však bola istota že sa časom neobjaví problém, vhodné je vytvoriť podsyp z riečneho piesku v hrúbke niekoľkých centimetrov. Použitie slamy a organických materiálov sa príliš neodporúča. Ak sa rozložia, odhalia svoje podložie.
Geotextília by mala byť ochrannou podkladovou vrstvou, ktorá zamedzí poškodeniu jazierkovej fólie. Obe treba vytvarovať tak, aby kopírovali dno a presahovali cez okraje približne 60 centimetrov, aby bolo možné zamedziť ich skĺznutiu.
Čím viac času venujete úprave okrajov, tým bude výsledok prirodzenejší. Je iba na vás, či sa rozhodnete ukotviť fóliu pod vrstvu piesku a nášľapné kamene, alebo siahnete po substráte a výsadbe, ktorá bude žiť v symbióze s vodnou plochou. V oboch prípadoch však treba myslieť, že dobre spracovaný okraj plní dve úlohy. Zabraňuje posunu fólie a chráni ju pred opotrebovaním.
Voda príde až nakoniec
Fóliou vystlaná nádrž naplnená vodou nebude atraktívnym životným prostredím ani pre rastliny, ani pre živočíchy. Bez výživného substrátu a okrúhleho riečneho kameniva to nejde. Tie treba umiestniť na plochy kaskád tak, aby sa stali oporou pre výsadbu.
Nie je nutné, aby rastliny korenili priamo v substráte zafixované pod kamením. Pri osídľovaní dna a stien možno použiť kokosové rohože a vysádzacie kapsy, ktoré zjednodušujú ukotvenie rastlín. Kým niektoré z nich ponecháte voľnej expanzii, iné je možné v rozmachu pribrzdiť košmi, ktoré utlmia rast ich koreňového systému.
Najjednoduchšie je vysádzať rastliny priamo pri postupnom napúšťaní jazierka vodou, čo zjednodušuje manipuláciu s nimi. Kým sa však v jazierku vytvorí ucelený ekosystém, ďalšiemu dosádzaniu sa nevyhnete.
Pri zakladaní by ste mali vedieť, že trvá približne jednu sezónu, kým sa podarí dosiahnuť rovnováhu bez toho, aby ste sa museli starať o ošetrovanie vody, či jej filtrovanie alebo okysličovanie. Preto je výhodné začať hoci aj s obmedzenou výsadbou, ktorá pritiahne živočíchy a postará sa o postupné vytváranie ekosystému.
